Roccho dë Maurel, trucoulento e maestouzo,
Tu siâ lòu prumìe spetacle qu'ai vit da meinâ
Da la fenetro dë meizoun cant me fazìouc crosâ;
Ta fasaddo empoozanto: uno visto pourtentouzo!

Tu siâ velho dë sent milhoun d'ân,
Testimoni dë tutti lh'aveniment pasà;
Parlo-mé un pauc dë tout soqque ez aribà
Dint noutro valaddo cauzant joio ou afân.

Ta fasaddo, dreito coumà un mur, pò ben se vantâ
Quë fin a see moument gî dë rochatour l'ân escalâ,
Il ee restâ rezervo, pâ violâ, dë l'aiglo e dei falquet
Quë fân lour nì leiaut su lou bort dë ti arbanchet.

Se ta fasaddo fousse uno lastro empresiounâ,
Quë dë foto bella ou brutta tu porìa nou moutrâ
Dë sena quë lh'òmme ân fait rire ou plourâ;
Ma tu, peiro freido e duro, tu te laisi pâ troublâ.

Dimé se Anibal African aboù sî elefant
Avìo chouazì setto valaddo o un'autro pi a levant
Per portâ a lî Rouman tant dë ruino e dë deegat
En lî batent a Canne dint quee sanglant coumbat.

Di-mé se Jule Cheze, quë lâ lejoun roumana e coumandà,
Ee pasà dieisi per anâ ocupâ la Franso,
E se lou cardinal Richelieu quë su Pinirol a marchà,
Envecche quë la croû avìo per simbòlle la lanso.

Tu poirìa me dire quë aprê noutri malör
Cauzà da lâ disputta e guèra dë religioun,

Ouz aveen trobà la pas e uno frizo de bounör
Ensemp ei bel chamin volgù da Napoulioun.

Tu que â lou mem'agge dë la divino Creasinun,
Tu poguessi nouz esplicâ lî mistere e lâ razoun
De soqque nou chircoundo e, umile, ouz amireen
Obbro e glorio dei Boun Diou qu'en priero ouz adoreen.