Pietro Ponzo è oggi l'eloquente portavoce di una comunità in via di estinzione. Il suo paese - Preit in Val Maira - un tempo popoloso borgo di alta montagna, è stato abbandonato dai suoi ultimi abitanti alla fine degli anni '70. Ponzo lo ha lasciato nel 1963, per trasferirsi prima a Prazzo e poi a Dronero. Già allora l'emigrazione aveva aperto grosse brecce in una popolazione invecchiata e rassegnata, ma poi è venuto il peggio: la disgregazione irreversibile della comunità. Preit, che contava 300 abitanti all'inizio di questo secolo, non ne aveva che 65 nel 1961, 18 nel 1971 e nessuno dieci anni dopo.
Diventato residenza secondaria di liguri e piemontesi, il Preit rivive oggi nella breve e illusoria stagione delle ferie estive. Ma rivive soprattutto nel ricordo di chi ci è nato. E il ricordo prende forma di racconto quando un incontro o una ricorrenza (il giorno dei morti o la festa di San Lorenzo) danno fiato alla rievocazione.
Dar forma a questi ricordi davanti a un registratore non è cosa facile. Difatti, quando ho chiesto a Ponzo di provarci avevo qualche perplessità. Mi interessava approfondire alcuni temi legati a particolari momenti della vita comunitaria (le grandi scadenze della vita, i ricordi dell'infanzia e dell'adolescenza, le feste, i racconti della veglia) ma non volevo ridurmi alla solita intervista, strumento troppo impersonale o inquisitorio. Pensavo piuttosto a qualcosa di simile a una conversazione "guidata" dove il mio intervento si sarebbe limitato a una funzione di puro e semplice orientamento. E così è stato. Due sedute di registrazione sono bastate (agosto '80 e luglio '81).Superato l'approccio iniziale, Ponzo è riuscito a dimenticarsi del registratore. La conversazione ha così potuto trovare gli sbocchi che speravo: quelli del racconto spontaneo giustificato non tanto dai meccanismi della ricerca quanto piuttosto da quelli - ben più autentici - della tradizione orale.
La moglie di Ponzo, originaria di Soleglio Bue (pure in comune di Canosio) ha partecipato alla conversazione con numerose e utili precisazioni. I suoi interventi sono stati annotati in corsivo.
Nulla è stato tolto al testo delle registrazioni, a parte poche divagazioni irrilevanti.
Il materiale raccolto mi sembra di notevole interesse. Come documento etnografico va confrontato e integrato con i risultati della ricerca che Chiara Andreis ha recentemente dedicato al Carnevale e all'Abbadia di Preit. Come documento linguistico, mette a fuoco le interessanti specificità che il dialetto di Preit presenta all'interno della stessa area occitana.
Pur senza anticipare conclusioni definitive, mi preme sottolineare alcune di queste particolarità:
-l'esito in -t, oppure -th, del nesso latino CT (come ad esempio in lat, fat, dit: latte, fatto, detto) in alternanza all'esito -ch normale nel resto della Val Maira e nelle valli limitrofe. L'Atlas Linguistique de la France (ALF) segnala lat in diversi punti dei dipartimenti occitani del Lot, del Cantal, della Dordogna e del Périgord. Segnala inoltre fat in un'area abbastanza corrispondente alla precedente ma più ristretta, oltre che in alcuni punti isolati fra cui Plan du Var (Alpi Marittime).
-passaggio a -j- di l palatale. Es: abéjo (ape). Il fenomeno investe, in
alta valle, un'area compresa fra gli estremi di Preit-Marmora e S.Michele. Il resto della valle presenta già la fase successiva in semivocale(abéyo). In posizione finale, -j passa regolarmente a -ch (es: paréch).
-la palatalizzazione di ca, fenomeno tipicamente nord-occitano, non esclude eccezioni. E' da notare, ad esempio,"sa" in luogo di "cha"(bisogna), forma normale nelle nostre valli. Secondo P.Bec si sarebbe avuta, a partire dall'occlusiva velare iniziale, questa evoluzione: ka> cha > tsa > sa.

NOSTO VITO ERO TUT AKÒ: NEYSE....

LA PAYOLO. La frémo, la pyavun la mnawn a parturìr a l'estabi süz em bèl payùn d' payo. Dran wë j jurn i te lisàwn rèn levàr.

LA KAVANHÀ. La kavanhà l'èro ke kura na frémo parturìo, lez amize parént ye purtàwn mpow d' robo: chamàwn la kavanhà. Ye purtàwn de kafé de sükre de gresìn, magaro na buto, magaro de vin bon e akokì l'èro la kavanhà.

LA PÜRIFIKASIÙN.
La frémo, dran de anàr a la pürifikasyùn, ebèn, i devìo rén surtìr dla pantalyero, i pulìo surtìr dla kazo ma rèn surtìr foro dla pantalyero. E pé près lu jur dla pürifikasyùn, pasà kranto jur, i 'z bütavo 'n muchét e, pü antikamént, 'n tukét ëd pan dan sakocho. La primo persuno k'i nkuntrào i navo kél tok ed pan. Lu prèyre la richevìo dran la porto dla gyézo, y entravo pa 'nt la gyézo.

MARYÀ-SE.
Anàwn veyàr, dedìn n'estabi - say-ku mi - fazènt i fulét. Y anàw n'estabi prakì, perké le fij èrun pitòst empàw rezervà luro, i stawn pitòst alày mbu la tèsto baso..... Aluro prè, venìo pé mmumént k'i fazyùn la dumando ay jenitùr, kuro y èru pé d'akordi. Akokì vulyò dir: "parlà-se". Pëprès y avyòn l'abitüdo pé pa d'menàr tan lonk kur k'y èrun pé propi dechìs k'avìun....s'èrun tensyunà de maryà-se. Ki ì dizyùn ke l'èro myéch d' maryà-se sübit pow ke prèz akò anése pé magaro rèn, perké l'èro na kozo k'èro grave na fijo ke parlavo mu karkün bukoprès i 's maryavo rèn, i fuzésun laysà.
Près, y anàw pé chatà la vestiménto a l'espuzo, chatàw pé düy anèl, l'èro la modo, l'abitüdo, de chatà-se na kulanéto d'or pr'a regalà spuzo. Aluro, j'espùs, i richevyùm pa lur d' regàl, i fazyùn d' regalét ay parént: regalàu magara 'n muché dal naas....
Lu fidansamént üfisyàl na chèrto furmo l'èro klo ke lu murùs dunào pé n'estréno - chamào dunà l'estréno - l'èro 'n regàl, na sumo de sow, tant. Ero l'espùs k'u dunào a l'espuzo. E an kas ke lu fidansamént fugès anà rut, bèn, l'espuzo s'u tenìo. S'i rumpìo niji lu fidansamént, i restitwìo kl'estréno.
Per lu maryaje y avìo l'abitüdo k'es fazìo mpaw la baryero. Akì, duy fijo duy kumpanho, duy minàs, tut s'i vio da traversà de rüàs, akì, y èro segür d'aribàr, la vio èra barà mbu na bèlo scharpo lonjo, k' la tenìun düy per kant mbu 'm pichòt tawlinét akì. Magaro y avìo 'm bukét d' fyur, sü, y ufrìun fyur ma powr espùz èrun ubligà de versàr 'm "pedaggio".
Pé i chantàw Martino. La mayre madono èro dedìn e l'awto de foro z' la porto. Propi nuzawti, l'èro myo sore k'èro dedìn, darèy l'üs (ma mayre èro morto) ke parlavo a l'espuzo.
Kur y avìo üe dez junn ke ta spuzo avìo partì de swo kazo paterno, aluro 'm bèl séro aribào la mayre pya-lo, y anavo arkìst, i stavo nka üe j jurn a la swo kazo, e pé aribavo pé l'ome serkà-la. W ay ko fat mi.... ki 's chamào "anàr an arkìst".

MÜRIR.
Kur èru juve la 's fazìo nkaro kokì. I parènt dal mort, ebèn, lh'avìo ki mantèl nyèer - k' la fugése anke 'nt al pyén dal mèz d'agùst, i se bütàwn kël mantèl süs, e y se razàwn rèn.
I avyùn ko kl'abitüdine, kuro mürìo na persun'a na kazo, i dezurnavun la kazo. Pr'ezèmpi 'm bot y avyùn kle pawlète k'i bütàw klë....papìyr kumo urnamént. I gavavun tut, tu tu tut!

LA DUNO.
N'ay nka vis fa de dune, i kumerchànt... difrént, i partikülàr d'akle dune fazyùm pü. N'em bot i ne fazìun tantu:
ìun l'abitüdo, magaro, i dunàwn la valùr dna furnà d' pan, sa k' fazyùn d'akésti pan parét nuzàwt iŝì dey distribwìr al pawre dal paìs. Aokì u leyŝàwm pé jo per testamént, l'èra per testamént. Péy, i layŝàw pé de koze, laysàw pé de sume a far de dir de mése, magaro t'al kurènt dl'ann, è! Skazi na méso per jurn. Ma luro pè l'èro pé de sume - e! - k'enàwn ay prèyre! Akì, i laysàwn magaro...i bütàwn la famijo sla vio!

LU KUNVÈNT.
Lu kunvènt, se fazìo pa. Aklo abitüdine akì de far da manjàr y a La Marmo. A La Marmo, kuro i veyavun lu mort, i fazìun arsinùn, y anàwn serkà na tumo, 'm pintùn, patate pan, akì di ke veyavun lu mort.
Aluro akije ke veyàun lu mort, la nwéch i venìun chatàr na tumo a Chanwèyoz al Prèyt e y la manjàwn pé, akì düy ke veyàwn la nüéch.

Y AVÌO L'ESKOLO, LU TRAVÀY.
Stavun a na burgà, Kulumbyér eylamùn - na kazo groso, suléto, la pü awto, s'chamavo Lu Kunvènt - e avyùn n'uro a chaminàr a pè, a vnir a l'eskolo. Fazyùm pa tante vakanse, vay! Kuro venìo mpaw de nèu, nos payre aluro z' betavo le garawde al partìo, n'akél bot akì al fazìo pè paw d' pisto d' nèw, pasavo dran. Nuzawti partìun après, e bukoprès... l'èro pa d' nèw ke nuz afermavo! Avyùn le noste braye de drap, le garawde (l'utùnn a nus chawsavo tüchi d'now) e partìun e vyajavun, vnìun a l'eskolo.
Lu prim ann l'urari kuntünwà, tut lu jurn. Erun stanto düy "alunni" al Prèyt, din n'eskolo k' mi say rèn kumo fazyùn a istàr. M'enmajinu ke déwn èse apuprès kuma le sardine dedìn n'eskatulo. Lu majistre, rüstik, al èro isì d' San Michèl, al è sta dezevwèch ann al Préyt. Après, i grandinòt venyùn la matinà e aprè mezjùrn venìu i pü pichòt. E a l'eskolo, mi k'èru lu pi k'emparavu, èru lu pü desgrasyà perké avìu n'eskarunét d' féos: la primo, d'ilamùn le kalàun, le mnawn iŝavàl al Prèyt, afitavu n'estabi, kalàw empàw d' féen. Kumensavu jo mnale 'm pastüro, ay fat chabàl la kumbo, skazi fin a Chanwèyos, fin al valùn dal kol (chamàun lez erbétte, akò).
E l'èro sèmpre mi lu sakrifikà, l'èro mi ke èru sta destinà a far lu pasturé dle féos. E syu na 'm pastüro per si u sèt ann. Prim ann avyù mak wéch ann, vyu n'eskabutìn dna tanténo d' féos, aprés n'avìu sèmpre la mèdyo tüchiz ann duzènt, mpaw dle noste e d'afìt d'en kant e dl'awte. Mi èru sakrifikà, perdìu sèmpre 'n méz la primo e l'utùnn tan k' le féoz anàw 'm pastüro, j'awti anàun jo skolo e mi anàw 'm pastüro le féos.
'Nt istàw mi amùn, èwro y a na trenténo d'ann kl'ès dezèrt, aluro y èru na kyenzéno d' minàs ke vnìun a l'eskolo, mak amùn dal Kulumbyér. Kur surtìun d'eskolo partìun, aprés y avìo 'm bivyu, akì, bivyu d' Chulyé Büu, akì y avìo na kinzéno, venìun da Chulyé Büu, akì fazyùn jo na batayo: fin akì èrun d'amìs, akì y avìo jo na batayo, na bono batayo. Ki n'avìo nagǜ n'avyo gü. Nawti partìun, aribàun ilày 'nt em post k'es chamo la Krus, lay y avìo lu bivyu per nar a Kulumbìer, y awti dla Kurt. Primo, ki d'Kulumbìer e dla Kurt èrun sta sulidàl kumbate ki t'Sülyé Büu ensém e lay lu "commiato" èro may na pichoto batayo. Bèn, prés partyùn tüchi akì d'Kulumbyér, kuro K'i aribàw 'n Kulumbyér Sutàn, akì èro may na batayo, kokì èro lu salǜt urdinari. Ribàwn Kulumbyér dal mès, alé, n'awto e a la fin restào p' mak tra frayre e sore, nus pikàwn pepǜs.
Aribavun lamùn, mamà nus tenìo la mrèndo preparà, magaro èro de trìfule, suvént l'èro la pulènto akì tenìo al chawt, akì,sut a na kübèrto pyegà. Ko aribàwn lamùn, manjàwn péy fazyùn i kompit....l'èro nost vìure skulastik.
E pèy kur syén sta mpaw grandinòt, dal témp dla gèro dal kyénze-dezüëch aluro avèn ko kunisǜ lhi ski de suldà ke vnìun, d'alpìn ke vnìun en lichènso. E aluro avèn kapì ke per vni a l'eskolo, almènu vnir chabàl d'ilamùn, la z' venìo pè pi bèn e pi fitu stü j'eskì k' diferént e mi me syu betà fa lu fabrikànt dj'eskì, lamùn, per nuzawte minàs, akle burgàs ilamùn. Anàw tayàr d' nwëch pichòt frayse nt' al fundu, nosti u anke di vezìn e pèy mi say rèn ma me dezburyavu, nsumo, avìu furnì tüchi d'eskì pramùn d'entùrn, frayre e j'awte vezìn. E près avèn mparà anàr s'i eskì, partyùn chabàl, avyùn 'm bastùn, mak e bastùn sulét, partyùn chabàl mbu la raspo, betàwm na ruéto de lamyèro al sum ilavàl k'akò retenìo kuro la néu èro düro e partyùn chabàl paréch. Anàr chapǜ, nuz je betàw sl'eŝino.
Lu marì papà avìo abitüdo nél, l'üvèrn al kurìo aprèz ay fuìn, al anào pyasàr i grif, le kyapuyre e prèz mi e n'awte frayre k'èro jo mpaw grandinòt, nuzawti vijilàun, anàwn vey....E anàwn pè anke d'istà, d'en Kulumbyér syu anà fin ilamùn si kunfìn dla Val d'Estüro, bu ki pichòt eskì! Chut la Mèyo, pasàw sal lak jalà dal Lawnìer, pasàw lu kol dl'Enkocho pr'anàr ilamùn al kol dla Bandìo dal kant dla Marmo. Purtàwn le trase per trasaje, ke i sentésun l'udùr de karkozo, magaro 'n tok d'en jas na vacho, ke nuzawte sü j'eskì filàwn. Akò èro stachà mbu na kordo e paréch menawn ji fuìn, ji mnàwn fin t'y avìo pè le kyapuyre.
A desetànn, ma dizyùn nuzàwt ilamùn: "Ewro karkǜn sa pasà la Bèrcho, ŝi a kazo pulè rén star tüchi!" E mi avyù jo 'n frayre k'avìo jo pasà la Bèrcho, a kinze ann. Mi, a desetànn ay ko pasà la Bèrcho, syu na finìr ilày, ay travayà 'n més, a Arle. Pey akì lu patrùn m'avì afità, m'a dith: "Mi ay mak lu travày per més, a!". Sa ke preméte k'èru pa na sulét, èru partì bu 'n kuzìn e lu kuzìn s'èro ko ranjà, nél ez na da n'awte kant ke sare sta na senkanténo d' kilòmetru distanso ün da l'awte. Mi sta 'n méz akì, a la fin dal més lu patrùn m'a di: "Bèn, èwro, se voz anàr, mi ay ranjà j'eskabòt na mnyero ke de tü èwro n' ay püs da manko. Ma t'awrìu trubà n'awto pyaso. Ez lǜenh d'iŝì, l'èz em bravome e lu salari te diu kan l'és: sènt fran lu més, èwro pènso tü se dèvez anàr". Jake sen fran lu més, l'èro pö pa ko gro salari, ma mi pr'està lay jur paréch dezuküpa, di: "Va! Provu, vaw vèyre!".
Syu partì, ay chaminà, ay pya lu trènu akì a Arle la matinà, syu aribà ilày dedìn em paìs ke s'chamo Sen Jil, ilày dal kant dvèr l'Eròl. D'ilày - akest iŝì m'avìo dunà l'endirìs de devyu nar - ay fach veyre (parlavu jo na brizéto), ay fach veyre akì a karkǜn alày, kalànt a l'estasyùn, nt'es pulìo trubàr akél paìs, akél post: "O! - m'an dit - me pawre garsùn! Eysì avèz aw mén dès kilométro, fow anàr ilavàl dedìn le palǜ, navàl vèrz la mèr, ilavàl! Péy y a na ruto ke prén kumakò ". M'a fach veyre aklo vio akì, mi aluro ay chapà, avìu lu miu fardèl sl'iŝino, 'n sak de tèlo kulùr byoyo, dedìn, tut lu miu avèr èro fichà ki dedìn. Syu kampà ko sü l'espalo, ay partì a pè e chamino chamino, vyo jo mpaw k' chaminavu! Tut d'em bot véw venìr envèrs na fijo 'm bisikléto, e mi l'ay fermà, pasà ki l'ay fermà. E j'ay chamà se èru sla bono vio pr'anàr na kaŝino k'avìo kël nom paréch paréch..."Beyk ilày - m'a fat - je l' kübèrt ilày, y awré düy kilòmetru d'iŝì!". A vist ke mi èru furestyér, w a kapì dal parlar. Mi dij: "Ay m'endrìdh, tè! Vow d'akest iŝì". "Aluro vnè da miu payre, vnè da nuzawti!". Fij e sta jentilo, a virà rey bu mi mla bisiklèt a man, m'a mna ilày. Rübà ylày, di: "Tè! Papà, iŝì n'a ün ke vèn da nuzawti!". E sum payr dich: "Ma mi u sabìu, l'aspetavu!".
E ki ay kumensà may la mio vito, n'awto speryènso, ilày dedìn 'n grand alevamént d' bestyàm. Avìun sèt milo féos, n'alevamént kavàl e ko nka akì a fyank, y avyò....l'èro ko 'n sochu mbu n'awte pichòt alevamént de myur e de tor sarvaje, da kumbatimént. E ylày agü lu miu travày. Bèl e brüt. Ma l'èro na kozo pasyunànt: anàr küjìr li puìn 'nt la primo, ilày, bradu, k's'èrun levà dedìn li palùn l'üvèrn...Ki syu sta trèz ann, fin k'a syu vengü far lu servisi militar.

E KARKE FÈSTE.
LU PRIM DL'ANN. La s' fazìo karke regalét ay vìech, lu prim dl'ann, magaro y anàw véyre j'ansyàn, i purtàun na buto vin byank. Pé 't solit lu pirìn e la mirino fazìo sèmpe lu regàl ay fiòs: l'èro na bèlo tradisyùn.
O! Kél jur l'espetàwn vulentìir i pichòt, sabìun ke u pirìn u mirino nawn pé sémpe karki suldyùn, u magaro i chatàw 'm bagajunét. E i vyéch imankabilmént! Akiji k'èrun foro d' kazo, maryà, fij u fije k'èrun èlle din kazo u anke d'awti parént, i lu purtàwn l'estréno ay vyéch. I vyéch èro sèmpe karkozo d'empàw kambyà de vìure, aluro l'èro pé ppam byank, l'èro pé na buto d' vin, l'èro pé magaro 'n salamét e ji purtàwn le sigale, tut akokì.

PARIŜYO.
Akì kumensavo la tradisyùn de kampàr Pariŝyo. Sabé pa sok l'ès "kampàr Pariŝyo"? Akì i fabrikavun en "fantoccio" ke rapresentavo lu karnevàl e, d'estremà, nt'i sabìun n'estabi k'y avìo... se ramasavo pitòst ed jént, i se dezbrulhavun de kampàr ilày dedìn akò, sènso k'y agésun sabǜ ki l'èro: "Y an kampà Pariŝyo!". Vwalà! Bukò i sabyùn ki l'èro! Pé magaro i finyùn pé per sabé-lu, magaro dedìn l'estabi y avìo karkǜn, kharke fijo magaro sabyùn jo.
L'Epifanìo i fazyùn ko i biyét. O! I biyét am purtà de bataye! L'ǜltimo s'ès facho a La Marmo...mi say rèn ma i se sun rèn masà. Akì i fazyòn lu biyét e bukoprés i kanpàwn tut dedìn 'n chapèl u din 'n kavanhìn pé: akì y avyò tuto la listo di prubabil da maryàr. I tiravun foro "a sorteggio" d'en kant, pr'ezèmpi, le fréme èrun dedìn 'n chapèl d'en kant e y ome da l'awte. Aluro ün tiravo "a sorteggio" li num di ome e l'awte le fréme e akiji k'èrun surtìj ensèmu - alé! - i li bütàw ensèmo: èrun surtì, maryà! Aprés, al surtìo akì dla gyézo, ey kampàwn akokì. Akì l'èro na fésto, na kuryuzità, fazyò rire, fije fi riìun karkibòt. Karkibòt, l'anào propi chéyre de koze ke fazyùn apì pyazér, magaro na fijo, bèn li pyazìo kel juve, lu juve pyazìo a n'awto fijo magaro propi per kas, i cheìun ensèm. Karkibòt akokì a purtà de relasyùn ke an finì mbu 'n matrimoni.
Ma nvèche 'm bot a La Marmo, bo akokì l'a purtà na batayo: i ŝe ŝun pikà, bukò 'm pretüro n'a ke ssun kundanà, prizùn l'a rèn facho amù la kundisyunalo....Akò l'e sta lu derìer bot ke s'es pé facho!

SANT ANTONI.
Sant Antoni i purtàun benezìr i müzèl, di vyèel. I purtàwn tut akéste barake paréch. Pé près, mbu kokì la s'ès perdǜ, pi, ma la s'ès kuntinwà...ki s' fasyùn d'ufèrte. Mi syu sta dezesèt ann masiér, mi n'ay fa d'enkànt,o! Pawrome!
La jént purtavun de koze, vin, pan, purtavun de kulane de vache nove, de müzèl de vyèl now, empàw de tut! Akokì l'enào pé tut a benefisi de Sant Antoni.
Mi syu sta dezesèt ann, me dunào 'n travày, akel jurn akì l'èz ent al bon dal fréyt. Amùn dran la gyézo lu suléch akì li pikavo rén, a l'umbro d'aklo gran kanoni k'y avìo ki 'nt la pyaso. Mi bütàw pé jo d' soke bone - e! - k'avìun sép awt kat dé. E la jént batyùn le brukéte ma i ŝtavun ki e mi tiràw foro le ufèrte, nkantàu, alé! Zuu! Mi dizìu lu prèsi, dizìu lu prèsi d' partènso. O! Ün dizìo, pé n'awte renkarào, n'avìes per dèz minüte a vènde! Tirà pé t' sowt, e! Ki nao benefisi d' Sant Antoni.

LU KARNEVAL.
Per karnevàl s' fazìo le ravyole d' tuma, s' fazìo li binhe, s' fazyò ko li kulumbét. Li kulumbét, akò 's fazìo bastanso suvént, ko 's fazìo regularmént tute le smane. Kulumbét l'èz i "gnocchi di patate e farina....affusolati". Le ravyole nvèche da nuzawti l'è n'awto kozo, la se fay mbu de tumo e farino: nyénte patate. Farino, tumo, na frizo d'fyur lach, n'ü, ma la vay bona tumo, e! Pü bon dedìn lu lach.

VÈNRE SANT.
Le kampane sonu rèn lu jow lu vènre fin al sande séro. Aluro le minà dal paìs - tute le burgà s'archampàwn akì - avyùn le skarèle e d' koorn, fazyùn frakàs nyér. Pasavu per la burgà, tute lez ure a anunchà l'uro k'l'èro, l'uro dla méso e isì lày, tut akokì, perké kampane sunàwn rèn.

LA RAMULIVO.
Kel jurn akì 'z minàs, anàu tüche a la méso mbu lu ram, l'èro pé pa d' ramulivo, l'èro pé de ram de buys.
Ent üm post 'nt la y a la famuzo barìero, 'nt y avìo lu post dügano dla Val Mayro (kuro k'avìun la nosto repüblikéto demukràtiko) propi ki din valùnt akì, 'm barùn d'akì buys, ji tayàun akì. I je vendìun sowt u düy sowt lu ram, paréch. E le famije i chatàwn ki. E y chatàwn aluro spechalmént d'aranchi (lu may d'aranchi), karamèle u de biskòt, fazyùn de binhe, i garnìun tut akokì, bèn bèn garnì, tut. L'èro ma 'm pichòt arbu d' Natàl, ma bèn garnì. E 'z minàz anàw a la méso fìir mbw akokì. O! Syu ko anà mi, vay! Pì ke awt, per nuzawti ilày l'èro la fèsto dle minàz, akokì.

LE RUGASYÙN.
Mi u trubàw bèl. I partyùn da la gyézo i fazyùn dürànt tréz matìn na pichoto pruchesyùn 'n duntrés post prestabilì: u 'nt em post k'y avìo 'm pilùn u 'nt em post ke lh'avìo na bifurkasyùn k's' anào duntrés burgàs. I partìun....le minàs avyùn küjì de fyur l'èro bèl la pruchesyùn. Le fyur l'èro d'ufèrto, say-ku mi, a la Madono: i butàwn pé d' bukét 'nt i pilùn k'y èrun anà. Kuro k' la fazìo de tempuràl i le bütàwn pé foro, magaro, da purtàr dhin em pilùn u karki post u li bütàwn anke dran la kazo. Akò servìo per lu trun, per tenìr lǜenh i tempuràl. U aluro - ma Aséch enkà may - i chapàw s'y avyùn du chéyne dal furnèl, i le purtàwn foro e li bütàwn an krus, alày dran kazo.
E karkün avìo l'abitüdo de betàr brazo 'nt eshawdòwr e pé y purtàw foro.


I SANT.
Y avìo na tradisyùn, l'èro na furmo de sulidaryetà d'ajwàr la famijo pü pawro dal paìs. Sabè ke i Sant, lu séro, kuro i van sal sementyéri, aklò funsyùn akì i kumènsun sunàr da mort, i sonun fin a mezanwèch. Aluro a sunàr paréch, l'èro sèmpre la famijo pü pawro dal paìs: i sunàun a partìr ke i surtìun anà süz lu sementyéri fin a mezanwèch. Aluro per rekumpensàr ishuyŝì, la jènt fazyùm pé le kwéche, kuro y fazyùn sèle dal pan dür. Aluro i gardàw tüchi - depè dle pusibilità k'y avìu - 'm
pan, u anke düy, destinà a dunàr a-n -akésto famijo iŝì. Tute le famije purtàw kur k'i fazìun le kwéche, i purtàw 'm pan u düy frésk a la famijo d'akiji k' avyùn sunà pr'i Sant. Talmént ke kéji ki, buth i a, sènso avér nhanko n'ümino d' farina, fath lu pan, se trubàwn, y avyùn ko bèlo pruvistéto de pan per l'üvèrn.

I MORT.
I bütaw em pyat e chastanhe bruà sal tawl, i dezìun k'i mort pasavun, manjàwn pé kokì. Kant y èrun minàs, lu matìn
nawn vèy si n'avyùn pé nka leysà, ma n'avìo papǜs. I nuz avyùn jo gavà. E akokì fazìo bin pow a 'z minàs.

LU PAN.
'Nt èrun nuzawti, s' takavo per San Martin a far le kwéche. Y avìo la modo de rubàr lu pan. Karki juve, ki, d'estremà, se trubàwn debruyàwn de ...kuro lu furnìer ("lu furnyòw") tirào foro lu pan, karkǜn - la man nhanko visto - ji sulevàw lu pan e pré purtàwn dedìn n'estabi k'y avìo la juventǜ, fios.
La driéro furnà k'i fazyùn, ki s' fazyò pé 'm bon gratìn din na tèlyo
(na tèlyo d'aràm), se fazìo pé ko koyt al furn abù lu pan. Dedìn y avìo de chaw e patate bruà, la lh'avìo de ris kwéch, de sawtise, d'ǜu, de furmaje e mo d' pèwre, de "cannella", sey-ku mi, ko pasà 'l furn. Ki dedìn, i bütàwn pé d' bür. Ma l'èro 'm pyat...!


GRAFIA: 


Ch e j sono occlusive palatali come in "ciabatta" o in "gioco"
k e g sono sempre occlusive velari come in "casa" o in "ghiro"
dz è affricata come in "zebra"
ts è sibilante interdentale sorda come in "azione"
s è sibilante dentale sorda come in "sera"
z è sibilante dentale sonora come in "casa"
lh è palatale come in "famiglia"
nh è n palatale come in "pugno"
sh è sibilante palatale sorda come in "scena"
zh è sibilante palatale sonora come nel francese "joli"
th si usa nelle valli Chisone e San Martino. Es.:"unth"(unto)
n finale è faucale. Es.:"pan"(pane)
nn finale è palatale. Es.:"pann"(panno)
y e w sono semivocali come in "ieri" e "uovo"

la dieresi sulle vocali ne indica la palatalizzazione come nelle voci francesi "subir", "oeuf","peser". Lo stesso vale per la semivocale w

l'accento tonico è sempre segnato se cade sulla e: in questo caso è indica l'apertura ed é la chiusura. L'accento tonico sulle altre vocali è indicato soltanto se cade sull'ultima sillaba o su sillabe precedenti la penultima (parole ossitone e proparossitone: si impiega l'accento grave)

l'accento circonflesso serve ad evidenziare situazioni affatto particolari, caratteristiche di determinate zone, come ^r intermedio fra l ed r, caratteristico di un'area intorno ad Oulx.