CANT LOU VEIROU OU I ERËT N’ OPRA D’ART DA COUNSENHÌ ËN BICHICLËTTA
Rodolfo ënveche ou i ëst propi dësgenà é ou ‘n countët ëd cant da manhà lou mëstè da “vedriat” ou i erët abastënsi counhesù tant da fa doou pais ëd Rounc lou pais dli “vèdriat”.
Parei ‘me tènti aoutri manhà, soun coumpëizën, co Rodolfo ou i ëst cresù a pën e veirou: lh’om dla soua famìi ou i erount tuiti vedriat da generasioun, perchò co quiël, cant cou t’istà tëntin grant, ou i ëst alà da gërsoun da soun barba për ëmparà lou mëstè.
Ou i eu nhint vèou d’aoutri maestro, sé nhint soun barba, ëndoua ou i eu ëmparà tout sën cou sat.
Ou s’ès stupeit ën po cant li chamou coume mai ou i eu dechidù ëd fa lou “vèdriat”, ou me spieguët quë can cou i erët djouvën quiël pouè pa nhint sèrni quë travai fà, pa nhint parei ‘me ëncui, gë li soun fìi ou i ont vèou la pousibilità ëd tserni “coza fà da grant”. Ma cant cou i erët jouvën quiël, ën po più quë ën magnà, è i erët nourmal fà sën cou fazont li pari.
Lou soun ou i ëst ën travai ëd tredisioun, però pënsënli bin, sé fus nhint istà ën travai ëd famìi forse è i arì piazù fà carcoza d’aoutrou ma ou i eu mai avù lou tèn ëd pënsali.
Rodolfo ou restët un ëd li più counhëssù “vèdriat” ëd Rounc, anquë sé li cas dla vita ou l’on pourtà a fà tènti aoutri travai. Ma cant ou descouërt ëd cant ou i erët bocha da soun barba, lh’uveui ou li brilount é è smìit cazi ëd vèlou mentre ou taiët a mën a to la pounta ëd diamant li veirou secoundou ël mezure é zlë ésigense dli client. Èzmiët cazi cou fazët l’istesi mouvimënt dlë mën ën l’aria. È i ëst na couestioun d’un atim, la tèsta apeina quinaia vèrs ‘na spala, li mouvimënt ripetù tènti vì ou scouërount ëdvant a li soun uvëi, è i ëst propi mëc ën moumënt é prè countinouèn a dëscouëri.
Poi lou vedër, prount da mountà, ou ‘s butavët ënt ’una bouërsa ëd couram faita aposta për pouelou pourtà sènsa rounlou o rigalou. La bouërsa è i avèt ëd bërtelë ën maneri da pouèla ënfilà parèi ‘mè ën sac àou countrari. Ël bërtelë ou pasavount drè su zla schina é la bouërsa, to dëdin lou vedër, è restavet ëdvant é pougivët su la pënsi parei ès pouèt tinì d’uvëi lou veirou.
Ad vì, sé ël dimensioun ou joou permetont, ou fazet ël counsenhe a finha ën bichiclëtta. D’aoutri vì li veirou ou i erount si grant da nhint fala nhënca a couëri.
Aruva daou client ès mountavët lou vedër su lë tlee o dla fënèstra o dli mobil o dle porte; ès mountavët li rigoulin o lou mastic e lou travai ou i erët bèle finì.
È i erët ën travai da fà tout a mën onhi veirou, poi, ou i avèt na soua mëzura ou i erët fait aposta ën toou couleù, ën lë dimensioun, ën lou spesour, ën la più o mèno tresperënsi: onhi travai ou i erët unic.
Ëncui lou travai dlou “vedriat” ou i ëst quëmbià gro: lou client ou sernët lou tipou ëd vedër cou prefereit ënt li catalogui dlë fabriquë, lou vedriat ou pìët ël mëzure, ël butët ënt lou coumpiouter é ‘na maquina è taiët la lastra.
Can cou i-euret guersoun eus butavet d'eure, ad vìi, djournà euntìere tra taii li veder e dopo, pieun pieun, mountali. Ouramai eul maquine ou-font tout e parèi li védriè ou rièsount a servì eun gro numer eud cliènt.
È-smìet que lou travai da vèdriè è-sèt istà eun travai abasteunsi sèmpi, ma lou vèder ou i-eu co lou brut visi eud rounse souveunt e sta bruta caratèristica e-aoumèntet se aoumènt eul dimènsioun e la soutìise eud la lastra eud vèder.
Avè lou barba ou i-èrount propi eungueumba: vèder d'ogni sort e tipou ou i-avont gnun ségrèt peur leu. Ma seun que li piazet eud piu ou i-euret li vèder coulourà peur fa "li vèder quetédral": cant cou fazont li dizegn ous-sintivet co eun po artista. Eun basta verdalou peur capì cou i-eu razoun que, can cou fazet lou guersoun védriè, ou i-euret gnint meuc eun travai ma i-euret n'arte.
Deul soue parole ès-capèit la grosa pasioun, l'atènsioun, la crèatività nètchéssari anque se forse, aou found doou queur è-i-érit magari piazù avè fait n'aouta profèsioun, ma ou-peut gnint nègà d'èstri n'artista deuou vèirou eud Rounc, tant e-i-eust la pasioun peur sto travai, groupà aou mestè eud famìi.
scouta
(Da Chambra d’Óc, “Indagine sui Mestieri di Montagna” 2008)