Vélh Pradzalà d'un temp finì trò lest!
Encô enjurmì, din l'albe quë s' fai vioulette,
lh'à un boutsirau quë dint un teit s'apreste
be qu' lou dzalucs î sounon lour troumpette...

A pìël a pìël s'arvelhe aloure la dzent,
lâ fenna couron alumô l' fouiha
louz ommi argardon l' sìël qu' s'ée fait d'ardzent
e pei, boù l' dôlh sl'ipalle, prennon lâ via

quë ménon din lou prô satî d' bê fen...
Vélh Pradzalà dâ bau troupau dë vatsa
qu'anôvon paisre laiaut, â Gron Seren,
que d' bouna toumma î rampliscihon lâ catsa!

E cant d' primme, apéne la néu foundua,
lâ fenna anôvon lest culhî dousetta,
marì poursîn, plantôn, erbetta crua
ou fô d' blouquée d' preirée, foure néu, viouletta

din lâ mizoûn l'ére fete... La brùtte sazoun
ére isubliô ma dzò l' travôlh persôve:
semenô l'iordze e pei ratlô l' valoun,
curô lou bials, fumô... Pa nun pensôve

quë tout iquen saria finì un bê dzourn,
lou vei cazei soulée d' caire la tsapelle,
lâ tèra en dzirp e pa dzi d' fuëc â fourn
per coire l' pòn e per brulô l'itelle...

Vélh Pradzalà dë Batistin Pounsôt,
dâ Dzacoulin dla poste e dâ Pastrot
(toù l' mound souven la guerminelle dâ tsôt
ou iquelle quë matsirôve lë mour â Tot...)

Vélh Pradzalà dâ meitri a colbi d' triqque
qu' moutrôvon a leire, fô d' counce e a mézurô,
enquèu tout ée mouderne, tout ée eletriqque
ma l' mount ée pa milhour, s'am troumpou pô...

La dzent, a direi côzi, ée pa sì boune
e tsì pensa a itudiô aprèn pa gaire,
vélh Pradzalà dâ temp pasà qu'ëm soune
slâ notta dâ zin zin dâ vioulounaire

qu'anôve din lou vieladzi e lâ bourdzô
per fô dansô l' dzouvent din tei e grondza:
lou vei sabihon fô fete e s'amuzô,
bòu l' coulét dur e lou moutsau dlâ frondza!

Din lou valoûn lh'avia un gron bê dzebia,
d' blantzoûn e d' lhaura e d' marmotta fìëra,
d'itsirols a mil su lou pignia
e pei d' fizôn, d' perdrî e d' bitsirola nìëra;

soutôvon lou tsamòuls per brics e rotsa
e lou tsasau d'un viedze, sens fô itraluc,
countên e fia, menôvon lâ talotsa
encè laiaut dapè l' Nin dâ Cucuc.

E se l' garde boc voulia empatsô la tsôse
dë qui dzebia qu'ére sì ritse e bel
qu'lou vei tsasau î lhë fazihon une grimôse
magôre tirent un colbe a soun tsapel!

Vélh Pradzalà d'un viedze! Lë tsalendôl
couiha poumpina e pòuggna per toù l'òn,
dou lâ Soutsìëra Bôsa encé a Lavôl
per dzours e dzours lh' avia l' parfun dà pòn;

e la s' mindzôve lâ glôra néut e dzourn:
faita boù d' trufa gratuzô ou a talhoûn,
quèuta planot a la tsalour dâ fourn
éron l'arpôt plu boun d' notra mizoûn...

Pei din l'uvern, per engraisô l' courin,
la s' fazia coire trufoo, rabba e carotta
encè a dzourn qu'un duvia fô l' festin
perqué lâz éron vèuda catsa e crotta:

e quë d' sousissa e d' lart, quë d' grisilhoûn
pr'acoumpagnô l' pòn d' sìël e lâ calhetta,
e pei d' fratin e 'ncô dou bau dzamboûn
qu' la dzent mindzôve, gourmônde, a létsa e a fetta!

Vélh Pradzalà dâ gron vilhoggou â teit,
dâ bê dzouvent aleggre, dâ calignairi
qu'anôvon lesti, fazesse tsaut ou freit,
rablô countên la mônce per tu lou cairi...

Vélh Pradzalà, qui temp al ée pasà
e â tournarè pa mai, nen siou segur;
enquèu, aprê mil ôn, tout ée tsandzà
ma vìoure ée pa plu simple, ée pa mên dur:

a diriou côzi quë pël mount d'enquèu
la vitte ée 'ncô plu dure d'iquelle pasô
e se la dzent ubrarè pa louz èu
sabbou pa dire coumà i pourè s'arfô!...