Uno vê, l'aigo qu'aribavo â Bësé î vënìo për un biäl quë pasavo a travers lâ roccha, doou lou Bâ dâ Pons, sai sout a Cuculhoun fin a lâ bourjâ. E î contiën quë lî Bësarin, sicoum î tribulavën coum dë nier a tirâ amount lî mur, a jouc sû p'lâ roccha a straploump ës l'aigo groso, uno bello matin ilh an dëchidù dë se fâ ajuhâ dâ diaou. Lou diaou, alouro, â lour à proumëtù d'funî lou biâl prim quë lou jal chantese, ma a pat quë lî Bësarin li dounesën la pi bello fillho dâ paî.
Ma uno donno, uno Bësarino, cant ilh à agù vît quë lou diaou avìo belle funì soun travalh e qu'ilh oourìën pougù murâ da soulet soc avansavo, ilh à butà un lumme s' la fënetro dâ jalinìe e parelh lou jal, ën se crëiënt qu'lou soulelh aribese, â s'â butà a chantâ prim d' l'ouro bouno.
La fai qu' lî Bësarin an agù lou biäl senso dounâ la fillho e ilh an fait vê qu'ilh erën pi fuërp qu' lou diaou.